Vosk
Vosky alebo ceridy sú estery mastných kyselín s vyššími jednosýtnymi alebo dvojsýtnymi (voskovými) alkoholmi - najčastejšie cetylalkohol (C16), karnaubylalkohol (C24), cerylalkohol (C26) a myricylalkohol (C30). Vosk je jednoduchý lipid.
Živočíšne vosky majú v molekule alkoholy so 14 - 18 uhlíkmi, rastlinné s 26 - 30 uhlíkmi. Sú nepolárne a chemicky stabilné látky, ťažko hydrolyzovateľné. Pri normálnej teplote sú pevné, pri vyšších teplotách mäknú a roztápajú sa. Vosky tvoria základ mastí, kde plnia ochrannú a emulgačnú funkciu. Vosky najčastejši obsahujú kyselinu laurovú, myristovú, palmitovú a kyselina steárová.
Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]
Vyskytujú sa v živočíšnych a v rastlinných bunkách. V rastlinných bunkách tvoria ochranné povlaky (kutikulu) a chránia rastlinu pred vysychaním, najmä pri tropických rastlinách, a pred prenikaním patogénov. U živočíchov sa vyskytujú vo vlasoch, vlne, kožušine a v planktónových organizmoch v mori.
Typy voskov[upraviť | upraviť zdroj]
Zvierací a hmyzí vosk[upraviť | upraviť zdroj]
- žltý vosk (lat. cera flava) - produkovaný včelou
- biely vosk (lat. cera alba) - produkovaný včelou
- lanolín (lat. cera lanae) - vosk z ovčej vlny
- čínsky vosk - produkovaný hmyzom Coccus ceriferus
- šelak - produkovaný hmyzom Coccus lacca
- spermacet - z dutiny a tuku veľryby Physeter macrocephalus
Rastlinné vosky[upraviť | upraviť zdroj]
- vavrínový vosk - z bobúľ nového korenia
- Kandelilla vosk - z kra v Mexiku ( Euphorbia cerifera a Euphorbia antisyphilitica)
- karnaubský vosk - z palmy (Copernica prunifera)
Vlastnosti voskov[upraviť | upraviť zdroj]
- tuhé
- nerozpustné vo vode, rozpustné v nepolárnych rozpúšťadlách (benzín, chloroform, atď.)
- odolné voči oxidácii a hydrolýze
Použitie človekom[upraviť | upraviť zdroj]
Najčastejšie vosky[upraviť | upraviť zdroj]
cetylalkohol C16H33OH
- stearylalkohol
C18H37OH
- myricyalkohol
C30H61OH