Vükiped Volapükik äprimon tü 2004 yanul 27id; atimo pabevobons is yegeds 124,988. (Yegeds mödik pejäfons fa nünömaprogram itjäfidik)
Yeged adelo pevälöl
Hiel Oskar (u ba: Oscar) Kausch (1848 mayul 13 – 1932 dekul 16) äbinom Volapükan Deutänik. Ätradutom penädis literatik mödik ini Völapük, ed älautom lisedis literata Volapükik e Volapükanas. Älabom benorepüti gretik in Volapükamuf, kele äblibom fiedik jü deadam oka.
El Oskar Kausch pämotom tü 1848 mayul 13 in Zeipau, Jlesän (atimo Szczepanów in Polän). Ävedom potasekretan in Dresden, Saxän; us ün 1906 päpromuvom ad potasekretan löpik. Pos pänsionam oka, äsludom ad lomädikön in Reisicht, Jlesän (atimo Rokitki in Polän), kö älifom takädiko jü deadam oka. El Kausch äprimom ad bejäfön Volapüki dü steb okik in Dresden. Ya ün febul yela 1887 ädagetom diplomi tidana Volapüka. Ut spodana äsökon ün prilul yela ot, ut tidala ün gustul yela: 1888, ed ut profäsorana ün mayul yela 1889. Ätradutom ini Volapük lebukis mödik (l. dono lautotalisedi), kelis äprimom ad pübön ün 1896. Äpübom i yegedis mödik in gaseds difik (a. s. „Volapükabled lezenodik“ ela Schleyer). Tü 1898 febul 9, ya ipübölo lautotis mödik, ägetom de el Schleyer Volapükaköni smalik demü meritabs okik tefü Volapük. Tü 1900 yanul 12 el Schleyer äcälom omi senätani e kadämali Volapüka. (Yeged lölik)
...das Volapükamuf äninädon vomis jäfedik, soäsä jiel Henriette Wolter, kel päcälof fa Schleyer as cif balid pro Nolüda-Deutän, jiel Marie Johanna Verbrugh, kel älautof tidodemi gretik Volapüka pro Nedänans äsi penädis votik mödik, jiel Maria Tommasi, kel ädunof otosi pro Litaliyänans, u jiel Anna Petersen, kel ävedof presidan balid Volapükakluba di Thoreby (Danän) timü fün onik? (Ekö! lised jivolapükanas famik.)