Wikipédia:Štylistická príručka

Pomoc:Obsah

Toto je odporúčanie Wikipédie. Pozri tiež: Wikipédia:Odporúčania

Súčasť série

Návody a štýl

Začíname

Wikipédia:Štylistická príručka

Wikipédia:Váš prvý článok

Pomoc:Tabuľky

Pomoc:Typografia

Wikipédia:Ako napísať výborný článok

Pomoc:Kategória

Články

Wikipédia:Názov článku

Wikipédia:Biografia

Wikipédia:Dobré články

Wikipédia:Encyklopedický štýl

Wikipédia:Najlepší článok

Wikipédia:Neprístojný obsah

Pomoc:Matematické vzorce

Pomoc:Obrázok

Pomoc:Referencie

Wikipédia:Vyhnite sa vyhýbavým slovám

Diskusné stránky

Wikipédia:Diskusná stránka

Wikipédia:Podpisujte svoje príspevky v diskusiách

Pozri aj

Wikipédia:Rozlišovacia stránka

Wikipédia:Šablóny

Poznámka pre prispievateľov do tejto štylistickej príručky: Pretože tento dokument sa starostlivo vyvíjal počas niekoľkých rokov, podstatné zmeny by mali byť najprv rozdiskutované na diskusnej stránke inak budú rýchlo odstránené. Zároveň sa snažme udržať túto príručku jednoduchú a priamočiaru, hocičo príliš zložité a rozvetvené (napríklad tabuľky), by malo mať samostatný článok s odkazom z tejto príručky.

Táto Štylistická príručka má jednoduchý cieľ a to upraviť články do ľahko čitateľného a jednotného formátu. Nasledujúce pravidlá si nenárokujú byť najlepšie. Jeden spôsob písania je často práve taký dobrý ako iný, ale ak každý používa rovnaký štýl písania, Wikipédia bude ľahšie čitateľná a použiteľná a to nespomíname, že aj ľahšie písateľná a upravovateľná. Prihliadnuc na to spomenieme citát z The Chicago Manual of Style: Pravidlá a obmedzenia ako tieto, vo svojej podstate, nemôžu byť striktné a nemenné. Sú navrhnuté pre priemerný prípad a musia byť použité s istou dávkou voľnosti.

Jasné, informačné a nestranné písanie je dôležitejšie ako štýlové prevedenie a formátovanie. Prispievatelia nie sú povinní dodržiavať hociktoré z týchto pravidiel: Najlepšie na písaní do wiki je, že nemusí byť dokonalé. Niektorí wikipediáni čítajú túto príručku a stránky postupne upravujú podľa jej zásad alebo príručku upravujú podľa stránok, čo v konečnom dôsledku vedie k rovnakému záveru.

Názvy článkov

Hlavný článok: Wikipédia:Konvencie pre názvoslovie

Ak je to možné, názov článku by mal byť predmetom prvej vety článku. V každom prípade by sa mal názov článku objaviť v prvej vete. Prvý výskyt názvu článku v texte hrubo vyznačte použitím trojitých apostrofov. Tu je príklad: '''tri apostrofy'''.

Do názvu nedávajte linky.

Podľa pravidiel pre použitie kurzívy sa rozhodnite, či ju použijete pre časť alebo celý názov článku.

Názvy kapitol

Hlavný článok: Wikipédia:Štylistická príručka/Názvy kapitol

Použite == (hlavička) ako označenie názvov kapitol, odsekov, časti článkov a nie značku ''' (tučne). Príklad:

== Toto je názov kapitoly ==

ktorý generuje

Toto je názov kapitoly

Ak takto označíte názvy častí článkov, na ich základe bude automaticky vygenerovaná tabuľka s obsahom článku. Taktiež slová z názvov budú zvýraznené vo vyhľadávaniach a kapitoly budú, pre tých redaktorov, ktorí si to nastavia, automaticky očíslované. Kapitoly takisto pomôžu čitateľom ľahšie sa zorientovať v texte článku.

• Začnite názov kapitoly s veľkým písmenom a zvyšok píšte malými písmenami.
• Nedávajte do názvov odkazy.
• Vyvarujte sa podkapitol s rovnakými názvami.

Veľké písmená

Tituly

Tituly ako prezident, kráľ, alebo cézar začínajú veľkým písmenom len na začiatku vety, ináč začínajú vždy malým písmenom.

Náboženstvá, božstvá, filozofie a ich stúpenci

Božstvá a iné náboženské bytosti sa píšu s veľkým začiatočným písmenom: Krišna, Ra, Aténa, Venuša, Hospodin, Alah, Syn Boží, Madona, Lucifer, Vesna, Morena atď.

Mená filozofií, náboženstiev a ich prívržencov sa píšu malými písmenami: budhizmus, kresťanstvo, mohamedánstvo, moslim, kresťan, žid - na rozdiel od etník: Moslim, Žid.

Časové údaje

Názvy dní, mesiacov, ročných období a dátumy sa píšu malými písmenami: piatok, november, zima, 1. mája 2000, nový rok (ako 365 či 366 dní).
Výnimkou sú zosobnené mená: Pani Zima.

Veľkým začiatočným písmenom sa píšu sviatky: Deň matiek, Nový rok (ako sviatočný deň), Veľký piatok, Prvý máj, Októbrová revolúcia, Svetový rok fyziky a pod.

Zvieratá, rastliny, a ďalšie organizmy

Hlavné články: WikiProject Tree of Life (en), Naming conventions (fauna) (en)

Slovenské binomické názvy sa vo vete píšu s malým začiatočným písmenom, napríklad vlk obyčajný.

V odbornejšej literatúre, na akú Wikipédia nepochybne ašpiruje, sa zvyknú uvádzať kurzívou aj vedecké (latinské) názvy do zátvorky za bežným pomenovaním, napríklad vlk obyčajný (Canis lupus). Vo vedeckých názvoch sa rodové meno (Canis) píše vždy s veľkým začiatočným písmenom a druhové meno (lupus) s malým. Nepridáva sa žiadna skratka alebo upresnenie, napr. lat., latin., latinsky, latinský názov, ved., vedecký názov, a pod.

K vedeckému pomenovaniu sa niekedy pridáva aj skratka mena alebo plné meno vedca, ktorý vedecké pomenovanie navrhol a uverejnil, poprípade rok publikovania. Tieto už nie sú súčasťou mena ako takého a nepíšu sa kurzívou.

Takže platné a štylisticky a typograficky správne pomenovania sú

• vlk
• vlk obyčajný
• vlk obyčajný (Canis lupus)
• vlk obyčajný (Canis lupus L.)
• vlk obyčajný (Canis lupus Linné)
• vlk obyčajný (Canis lupus L., 1758)
• vlk obyčajný (Canis lupus Linné, 1758)

Kozmické telesá

Veľkými začiatočnými písmenami sa tiež píšu vlastné mená hviezd (Vega) a ich zoskupení (Kuriatka, Galaxia v Andromede, Miestna skupina galaxií), hmlovín (Krabia hmlovina), súhvezdí (Veľký voz), planét (Saturn), mesiacov (Ganymedes), planétok (Ceres) a ich skupín, komét (Shumakerova-Leviho kométa) a ich skupín, meteoritov, meteorických rojov (Leonidy), útvarov na mimozemských telesách (More nektáru, Veľká červená škvrna) atď.

Malými písmenami sa píšu všeobecné názvy, ako napr. názvy druhov telies (zornička, planéta, hmlovina, hviezdokopa, supergalaxia a pod.).

Začiatočným písmenom sa rozlišujú všeobecné a vlastné mená: zem (čo môže naberať bager) a Zem (náš guľatý nosič); mesiac (ako neľudská vec obiehajúca planétu) a Mesiac (náš spolucestovateľ); slnko („Bol sparný deň, slnko priam pieklo.“) a Slnko (náš termonukleárny reaktor); galaxia (ako veľké hviezdne spoločenstvo) a Galaxia (naša Mliečna cesta).

Svetové strany a oblasti

Svetové strany sa píšu malými písmenami: juh, severovýchod,
rovnako oblasti, ktoré nie sú vlastnými menami: severné Slovensko, južná Afrika (ako časť kontinentu).

No vlastné mená sa píšu s veľkým začiatočným písmenom: Južná Afrika (ako štát), Ďaleký východ (východoázijské krajiny), Južná Amerika (meno svetadielu), Západ (západné štáty) a pod.

Kurzíva

Používajte '' (kurzíva) značku. Napríklad:

''Toto je kurzíva.''

vytvorí

Toto je kurzíva.

Názvy

Hlavný článok: Wikipédia:Štylistická príručka (Názvy)

Kurzíva by sa mala používať v názvoch:

• Kníh
• Filmov
• Dlhších básni/epických básni
• Hudobných albumov
• Novín a časopisov
• Hier
• Televíznych seriálov
• Vizuálnych diel
• Súdnych sporov
• Lodí
• Počítačových hier
• Orchestrálnych diel.

Kurzíva sa vo všeobecnosti používa pre názvy dlhších diel. Názvy kratších diel, by mali byť uvádzané v úvodzovkách:

• Články, eseje alebo krátke písomné práce
• Kapitoly dlhších diel
• Epizódy televíznych seriálov
• Krátke básne
• Krátke poviedky
• Piesne.

Existuje niekoľko prípadov, v ktorých sa nepoužíva kurzíva ani úvodzovky:

• Dokumenty týkajúce sa vierovyznania, náboženské dokumenty všeobecne
• Právne alebo ústavné dokumenty
• Názvy akýchkoľvek diel pri zverejňovaní v inom než Wikipedickom diele. Slovenské jazykové a typografické pravidlá rezervujú použitie kurzívy pri subjektívnych žánroch a výpovediach (odpovede v rozhovoroch, komentáre, priama reč, vyznačenie irónie).

Slová ako slová

Používajte kurzívu pre slová, ak píšete o slovách. Podobne to platí aj pre písmená. Napríklad:

• Termín panning je odvodený od panorama, slova pôvodne vytvoreného v roku 1787.

• Písmeno E je najpoužívanejšie písmeno v angličtine.

Interpunkčné znamienka

Medzery na konci vety

Neexistujú žiadne smernice, či za vetou dávať jednu alebo dve medzery. Nie je to však ani dôležité, keďže sa rozdiel neprejaví v článku ale iba v editačnom okne. Pre diskusiu o tomto probléme na anglickej Wikipédii pozri Wikipedia talk:Manual of Style archive (medzery po skončení vety).

Slang a nespisovné slová

Vo všeobecnosti uprednostňujte formálny spôsob vyjadrovania. Vyvarujte sa skracovaniu slov, používaniu nespisovných slov a slangu, výnimku tvoria len priame citáty.

Vedecký štýl

Hlavný článok: Wikipédia:Technické termíny a definície

• Pre merné jednotky používajte jednotky SI; pozrite tiež Wikipédia:Štylistická príručka (dátumy a čísla). Oddeľovač pri veľkých číslach je medzera (resp. nezalamujúca medzera): 100 000.
• V článkoch o chemikáliách a chémii, vždy, ak je to možné, pre chemické názvy používajte štýl International Union of Pure and Applied Chemistry (IUPAC), okrem nadpisov článkov, kde, ak sa líšia, mal by byť použitý bežný názov nasledovaný zmienkou o mene podľa IUPAC. Pre všeobecné informácie pozrite systematický názov, a hlavne pre organické zlúčeniny IUPAC nomenklatúru.
• V skupinách periodickej tabuľky používajte nové mená podľa IUPAC (v nich sa píšu arabské číslice, nie rímske číslice či písmená).
• Pre matematiku a matematické vzorce pozrite Pomoc:Matematické vzorce.

Odseky

Hlavný článok: Wikipédia:Odsek

Úvod

Nadpis alebo predmet môže byť časť z prvej vety článku, ale aj tak niektoré články majú svoje vlastné meno.

• Pytagorovo pravidlo je pomenované podľa a na počesť gréckeho filozofa a matematika Pytagora

'''Pytagorovo pravidlo''' je pomenované podľa a na počesť gréckeho filozofa a matematika [[Pytagoras|Pytagora]]

• Tom and Jerry — Tento pár mien od Pierca Egana Život v Londýne

'''Tom and Jerry''' — Tento pár mien od [[Pierce Egan|Pierca Egana]] ''Život v Londýne''

Ak má predmet článku viac ako jedno meno, každá nová forma mena by mala byť hrubo napísaná pre jeho vzhľad.

• Hydroxid sodný (NaOH), tiež známy ako lúh sodný alebo lúh...

Vo wikitexte by to vyzeralo takto:

'''Hydroxid sodný''' ([[sodík|Na]][[kyslík|O]][[vodík|H]]), tiež známy ako '''lúh sodný''' alebo '''lúh'''

Vytvorte zrozumiteľnú súvislosť pre prvé začiatočné slová. Napríklad,

• V kvantovej fyzike, Heisenbergerov princíp neurčitosti...

V [[kvantová fyzika|kvantovej fyzike]], '''Heisenbergerov princíp neurčitosti'''

Úvodný odsek

Pozri tiež: en:Wikipedia:Writing_better_articles

Úvodný odsek je odsek ešte pred prvým nadpisom. Je zobrazený vždy nad obsahom (pri stránkach, ktoré majú viac než tri nadpisy). Dĺžka úvodu zavisí na dĺžke vlastného článku, no úvod by nemal byť nikdy dlhší ako tri odstavce.

Odseky „Pozri aj“ a „Príbuzné témy“

Vo väčšine prípadov by mali byť odkazy na články s podobnou tematikou umiestnené v texte článku ako odkazy.

Ak je článok rozdelený do odsekov a Pozri aj odkazuje iba na tento určitý odsek, odkazy na články s podobnou tematikou, na ktoré ešte nebolo odkázané v texte článku, môžu byť umiestnené na konci tohto odseku:

''Pozri aj:'' [[Wikipédia:Troll]], [[Flame war]]

čo sa zobrazí ako:

Pozri aj: Wikipédia:Troll, Flame war.

Touto formou môžu byť uvedené aj odkazy v krátkom článku bez odsekov.

Ak Pozri aj odkazuje na celý článok a nie len na jeden odsek, mali by byť odkazy uvedené pod nadpisom druhej úrovne, aby bol zobrazený v obsahu. Tento odkaz umiestnite na koniec článku pred Externé odkazy. Napríklad:

== Pozri aj ==

*[[Wikipédia:Troll]]

*[[Flame war]]

Namiesto nadpisu Pozri aj môžete použiť Príbuzné témy.

Dajte pozor ak odstraňujete nadbytočný link z odseku Pozri aj, môže to byť výslovný krížový odkaz (pozri nižšie). Zvážte, či nie je lepšie miesto toho zvýrazniť pôvodný odkaz v texte tučným písmom.

Niekedy je užitočné mať v článku krížový odkaz, napríklad keď bola veľká časť textu presunutá na iné miesto alebo existuje na danú tému obsiahly článok. V takomto prípade zvýraznite odkaz tučným písmom. Napríklad:

The legal status of circumcision varies from country to country.

Ďalšie odseky

Ďalšie odseky (v ich odporúčanom poradí) sú:

• Odkazy
• Compare against
• Externé odkazy

Šablóny výhonkov

Hlavný článok: Wikipédia:Výhonok

V prípade potreby sa za „Externé odkazy“ vkladá šablóna výhonku. Je vhodné aby šablóna alebo skupina šablón bola oddelená od textu článku odstupom, ktorý dosiahneme pridaním dvoch prázdnych riadkov do wikikódu, alebo alternatívne vložením šablón výhonkov do tzv. kontajnera:

<div style="margin:1.5em 0">

{{Výhonok1}}

{{Výhonok2}}

{{Výhonok3}}

</div>

Navigačné šablóny

Hlavný článok: Wikipédia:Šablóny#Navigačné šablóny

Vkladajú sa pred „kategórie“ a „interwiki“. Je vhodné aby šablóna alebo skupina šablón bola oddelená od textu článku (alebo šablóny výhonku ak je prítomná) odstupom, ktorý dosiahneme pridaním dvoch prázdnych riadkov do wikikódu, alebo alternatívne vložením šablón výhonkov do tzv. kontajnera:

<div style="margin:1.5em 0">

{{Navigačná šablóna 1}}

{{Navigačná šablóna 2}}

{{Navigačná šablóna 3}}

</div>

Jednoduché zarovnanie

Každý riadok, ktorý začína medzerou bude zobrazený pomocou písma s pevnou šírkou (fixed width font) a môžete ho použiť na jednoduché zarovnanie textu.

foo     bar     baz
alpha   beta  gamma

Riadok ktorý začína medzerou, za ktorou však už nič nenasleduje, sa zobrazí ako prázdny riadok.

Obrázky

Pre články s jediným obrázkom sa odporúča umiestniť tento obrázok na začiatok článku, zarovnaný doprava, nie je to však nutné. Fotografie, na ktorých osoba pozerá doprava, by mali byť zarovnané doľava (aby pozerala do článku).

Súčasný spôsob vkladania obrázkov je viac menej takýto:

[[Súbor:picture.jpg|120px|vľavo|náhľad|komentár]]

Popisy

Hlavný článok: Wikipédia:Popisy

Fotografie a obrázky majú mať popisy, pokiaľ nie sú „samo-opisné“, ako v reprodukciách obalov kníh alebo hudobných albumov, alebo keď obrázok je jednoznačným zobrazením subjektu článku. Napríklad v biografickom článku popis pre portrét subjektu je zbytočný, ak je zobrazený sám.

Ostatné poznámky

Keď všetko ostatné zlyhá

Ak vám po prečítaní tejto stránky nie je jasné aký prístup zvoliť, môžete použiť iné zdroje, ako napríklad The Chicago Manual of Style (od University of Chicago Press) alebo Fowler's Modern English Usage (3rd edition) (od Oxford University Press). Taktiež sú vítané vaše pripomienky v diskusii Wikipedia talk:Manual of Style, hlavne v zásadných otázkach.

Ešte jednoduchšie je otvoriť si niektorý už existujúci článok a pozrieť sa ako je napísaný. Samozrejme môžete článok zavrieť bez uloženia zmien. Ale keď už v ňom budete, trochu sa poobzerajte, skoro každý článok sa dá ešte trochu vylepšiť.

Nepredvádzajte sa

Bude jednoduchšie pre vás aj pre ostatných ak to nebudete preháňať s HTML značkami. Nezabúdajte, že nie je možné zaručiť, že vami zadaný HTML kód sa vždy zobrazí tak ako ste to zamýšlali. Používajte iba také formátovanie, ktoré zaručí, že informácie budú zobrazené v užitočnej a pochopiteľnej podobe. Používajte HTML značky zriedka a iba keď nato máte dobrý dôvod. Prvoradým cieľom je užitočná encyklopédia, ale hneď na druhom mieste je jej jednoduché udržiavanie a rozširovanie.

Formátovanie

Formátovanie, ako veľkosť písma, medzery a farby sú spoločné pre celú Wikipédiu a zadefinované v štýle. V jednotlivých stránkach by sa nemali meniť, iba ak v nevyhnutných prípadoch.

Neviditeľné komentáre

Nezdôrazňujte zbytočne, že článok nie je hotový a potrebuje ďalšie úpravy.

Rovnako nie je pre čitateľa veľmi prínosné, ak vidí nadpisy bez obsahu a prázdne tabuľky.

Ak chcete niečo povedať ostatným potencionálnym autorom, používajte komentáre, ktoré sú pre bežného čitateľa neviditeľné. Text, ktorý má vidieť iba iný pisateľ uzavrite do <!-- a -->.

Napríklad nasledujúci text:

ahoj <!-- Toto je komentár. --> všetci


bude zobrazený ako:

ahoj všetci

takže komentár je viditeľný iba keď sa pozeráte na HTML alebo Wiki kód stránky.

Pozri aj

• Wikipédia:Úvod je miernym úvodom do sveta Wikipédie.
• Wikipédia:Buďte smelí pri úprave stránok má definovať tvoj postoj k editovaniu stránok.
• Wikipédia:Zásady hlavná stránka pre zásady.
• Wikipédia:Bežné chyby je zoznam najbežnejších chýb a návod ako im predísť.
• Wikipédia:Editačné zásady ďalšie editačné smernice.
• Pomoc:Ako upravovať stránku je krátky úvod do upravovania stránok.
• Wiki markup vysvetlenie aké kódy máte k dispozícii pri editácii stránky, pri tvorbe nadpisov, liniek, externých liniek, a tak ďalej.
• Pomoc:Minimálny článok - článok, ktorý môže zostať na Wikipédii.
• Wikipédia:WikiProjekt - typ projektovej stránky, v ktorom sa dokumentuje postup práce a koordinuje spolupráca.
• Wikipédia:Definície