Egypt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Egyptská arabská republika

جمهوريّة مصر العربيّة

Vlajka Egypta Znak Egypta
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
بلادي بلادي بلادي
Biládí, biládí, biládí
(Moja domovina, moja domovina, moja domovina)
EGY orthographic.svg
Miestny názov  
 • dlhý جمهوريّة مصر العربيّة‎ Džumhúríja Misr al-Arabíja
 • krátky مصر
Misr (egypt. dialekt: Masr)
Hlavné mesto Káhira
30°2′ s.š. 31°13′ v.d.
Najväčšie mesto Káhira
Úradné jazyky arabčina
Demonym Egypťan, Egypťanka[1]
Štátne zriadenie
Zvolený prezident
Predseda vlády
poloprezidentská republika
Abdel Fattah el-Sisi
Mostafa Madbouly
Vznik 28. február 1922
Susedia Izrael, Sudán, Líbya
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 010 408 km² (29.)  
6 008 km² (0,632 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (2017)
 • sčítanie (2017)

 • hustota (2017)
 
96 411 400 (13.)
94 798 827

96/km² (118.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2019
301,056 mld. $ (49.)
14 080 $ (100.)
Index ľudského rozvoja (2018) 0,696 (115.) – stredný
Mena egyptská libra (EGP)
Časové pásmo
 • Letný čas
VEČ (UTC+2)
VEČ (UTC+3)
Medzinárodný kód EGY / EG
Medzinárodná poznávacia značka ET
Internetová doména .eg
Smerové telefónne číslo +20
Káhira
Egyptská púšť

Egypt (arab. مصر‎ Misr) dlhý názov Egyptská arabská republika, je severoafrický arabský štát.

Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené organizáciou UNESCO. Z obdobia staroveku sú najvýznamnejšími pyramídy v Gíze, Údolie kráľov, chrámy v Karnaku, Luxore, Abú Simbel; z obdobia stredoveku mešity. Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostatkom demokracie a islamský radikalizmus.

Geografické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Zo severu ju ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more, Akabský záliv oddeľuje Sinajský polostrov od Saudskej Arábie . Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia).

Hlavné mesto Káhira (aglomerácia 15 mil. obyvateľov) a druhé najväčšie mesto Alexandria ležia v delte najväčšej egyptskej rieky Níl.

  • Členstvo v organizáciách: OSN, OAJ, LAS, OAPEC
  • Poloha: 25° – 36° v. d.; 22°–32° s. š.
  • Územie: púšte 96 %, poľnohospodárska pôda 2,6 %, mestá 0,8 %, vodné plochy 0,6 %

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Egypt sa hierarchicky člení na:

  • 4 skupiny guvernorátov/regióny (nie je to administratívna jednotka v pravom zmysle slova): Pohraničné guvernoráty,Guvernoráty Dolného Egypta, Guvernoráty Horného Egypta a Mestské guvernoráty
  • 27 guvernorátov (arab. muháfada/muháfaza) – pozri guvernorát (Egypt)
  • vidiecke okresy (arab. markaz) a mestské okresy (arab. kism/qism) – pozri vidiecky okres (Egypt) a mestský okres (Egypt)
  • dediny (arab. karíja/qaríja) na vidieku a mestské štvrte (arab. šejacha - شياخة) v mestách - pozri dedina (Egypt) a mestská štvrť (Egypt)

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

  • štátne zriadenie: Prezidentská republika (od 1953)
  • hlava štátu: prezident Muhammad Mursí (od 2012 do 2013) bol zvolený v prvých slobodných prezidentských voľbách v Egypte. V júli 2013 armáda pozastavila platnosť ústavy a rozhodla o jeho zvrhnutí.
  • vláda: Národná demokratická strana (od 1978)
  • parlament: Volebné obdobie 5 rokov, 454 miest

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Koptskí kresťania v Alexandrii

Počet obyvateľov a hustota (s inými vstupnými údajmi ako v hornej tabuľke):

  • 1998: 64,2 mil.; 59 obyvateľov/km2
  • 2000: 65,6 mil.; 65,7 obyvateľov/km2

Ročný prírastok obyvateľstva:

Stredná dĺžka života:

  • Muži: 64 rokov, svetový priemer totožný
  • Ženy: 67 rokov, svetový priemer 68 rokov
Saint Mark's Coptic Orthodox Cathedral, Cairo

Veková pyramída:

  • Predproduktívny 0–14 rokov: 39 %
  • Produktívny 15–60 rokov: 54,4 %
  • Poproduktívny nad 60 rokov: 6,6 %

Dosiahnuté stupne vývoja:

  • Urbanizácia: 45 %
  • Gramotnosť: 51 %

Náboženstvá:

Etnické zloženie:

  • arabizovaní Hamiti: 99,8 %
  • menšiny: Beduíni, Núbijci, Berberi, Sudánci

Jazyky: arabčina (úradný), angličtina, francúzština

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Nezamestnanosť / Inflácia / hospodársky rast:

  • rok 1993: 20 % / 11 % / 0,5 %
  • rok 1997: 9,4 % / 6 % / bez údajov

Nominálny HDP na 1 obyvateľa:

Zahraničný obchod:

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Egyptská kultúra siaha do doby staršej ako šesť tisíc rokov. Staroveký Egypt patril medzi najstaršie civilizácie a po celé tisícročia si svoju kultúru, ktorá ovplyvnila mnohé kultúry v krajinách Európy, Afriky a stredného východu, udržal. Po ére faraónov sa Egypt dostal pod vplyv helenistickej, kresťanskej a islamskej kultúry. V dnešnej dobe je mnoho aspektov staroegyptskej kultúry prepojené s novšími prvkami obsahujúcimi vplyv západnej kultúry, ktorá je už sama o sebe ovplyvnená staroegyptskou kultúrou.

Hlavné mesto Egypta, Káhira, je najväčším mestom Afriky a po celé stáročia bolo centrom vzdelania, kultúry a obchodu. Egypt sa takisto pýši najvyšším počtom laureátov Nobelovej ceny z celej Afriky a arabského sveta. Niektorí egyptskí politici boli alebo sú v čele významných medzinárodných organizácií. Medzi ne napríklad patrí Butrus Butrus-Gálí, bývalý generálny tajomník OSN, či Muhammad Baradej, bývalý generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu a držiteľ Nobelovej ceny mieru.

Egypt má rovnako veľký vplyv v arabsky hovoriacich krajinách. Moderná arabská kultúra je silne ovplyvnená egyptskú literatúrou, hudbou a kinematografií.

Umenie a architektúra[upraviť | upraviť zdroj]

Veľká sfinga v Gíze

Egypťania boli jednou z prvých civilizácií, ktorá začlenila dizajnové prvky do umenia a architektúry. Egyptská civilizácia je známa pre svoje kolosálne pyramídy, chrámy a monumentálne hrobky. Známymi príkladmi sú Džoserova stupňovitá pyramída, ktorá bola navrhnutá starovekým architektom Imhotepom, Veľká sfinga v Gize a chrám v Abú Sumbul. Moderné egyptskej umenie je veľmi rôznorodé. Významnými umelcami boli napríklad architekti Hasan Fathí a Ramses Wissem Wassef, sochár Mahmúd Mochtar či Izák Fanusa, ktorý sa zaoberal koptským umením.

V egyptskom hlavnom meste sa taktiež nachádza Káhirská opera, ktorá je centrom egyptského umenia. Egyptské umenie a filmový priemysel prekvitá od konca 19. storočia. Dnes je v Egypte k dispozícii cez tridsať satelitných kanálov a cez sto natočených filmov ročne. Káhira je už dlho známa ako "Holywood stredného východu". Každoročne hostí Káhirský medzinárodný filmový festival, ktorý je hodnotený ako jeden z jedenástich najlepších filmových festivalov na svete. [2] Medzi najznámejšieho egyptského herca patrí Omar Sharif.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra tvorí dôležitý kultúrny prvok v živote mnohých Egypťanov. Egyptskí spisovatelia a básnici boli medzi prvými, ktorí experimentovali s moderným štýlom arabskej literatúry. Ich štýl sa následne rozšíril po celom strednom východe. Egyptský spisovateľ Nadžíb Mahfuz bol prvým arabským spisovateľom, ktorý získal Nobelovu cenu za literatúru. Najobľúbenejším literárnym žánrom medzi Egypťanmi je ľudová poézia.

Hudba[upraviť | upraviť zdroj]

Egyptská hudba je tvorená miestnymi, stredomorskými, africkými a západnými prvkami. V staroveku Egypťania používali mnohé hudobné nástroje, najviac však harfu, flautu a miestne nástroje ney a úd. Neskôr sa súčasťou hudobného prejavu stal spev a bicie nástroje. Súčasná egyptská hudba je ovplyvnená ľudovou tvorbou a umelci ako boli napríklad Sajid Darwíš, Umm Kulthum, Mohamed Abdel Wahab či Abd el-Halim Hafez. Od 70. rokov 20. storočia sa neoddeliteľnou súčasťou egyptskej hudobnej scény stáva pop music. Egyptská ľudová hudba sa aj naďalej hráva na svadbách či iných tradičných slávnostiach. Medzi najpopulárnejších spevákov súčasnosti patrí Muhammad Munir a Amr Dijáb.

Štadión v Káhire.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Najpopulárnejším športom v Egypte je futbal. Medzi najpopulárnejšie tímy patria kluby Al Ahly, Zamalek, Ismaily, Al-Ittihad Alexandria a Al Masry. Egyptská futbalová reprezentácia patrí medzi najúspešnejšie africké celky. Svoje kvality dokazuje predovšetkým na africkom kontinente, kde už sedemkrát vyhrala Africký pohár národov, pričom v rokoch 1957 a 1959 ho získala dvakrát v rade a v rokoch 2006, 2008 a 2010 dokonca trikrát, čím vytvorila nový svetový rekord.

Medzi ďalšie populárne športy v Egypte patria squash a tenis. Egyptský squashový tím je známy po celom svete. Najlepším hráčom je Amr Shabana, ktorý medzi rokmi 2003 až 2009 vyhral štyrikrát svetový šampionát v squashi. Medzi africkými basketbalovými tímami je egyptský národný tím historicky najúspešnejší, čo sa týka výkonov na majstrovstvách sveta a Olympijských hrách.

Úspešná je aj hádzanárska reprezentácia, ktorá z osemnástich afrických šampionátov získala šestnásť medailí vrátane piatich zlatých.

V roku 2007 sa Omar Samra stal prvým Egypťan a najmladším Arabom, ktorý vystúpil na najvyššiu horu sveta Mount Everest. Expedícia, ktorá bola vedená južnou cestou, začala 25. marca 2007 a skončila o deväť týždňov neskôr.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Slovenské slovníky
  2. FESTIVALS, Film. Find out more about the Cairo International Film Festival [online]. www.ukhotmovies.com, [cit. 2017-11-03]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Egypt