Aioli
Aioli alebo Aiolovia (starogr. Αιολείς - Aiolis) bol jeden zo starogréckych kmeňov. Svoj pôvod odvodzovali od Aiola, syna Helléna, otca gréckeho národa.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Aioli začali na grécku pevninu zostupovať približne medzi rokmi 2000 až 1900 pred Kristom. Prešli cez Epirus, Macedóniu a usadili sa v severnej časti Tesálie. Tu splynuli s pôvodnými obyvateľmi - Pelasgami. Je možné, že Achájci boli jeden z kmeňov Aiolov, čo by potvrdzovali aj niektoré jazykové podobnosti. Medzi aiolskými kmeňmi v Tesálii boli aj Grékovia, podľa ktorých neskôr Rimania nazývali všetkých Grékov (Graeci). Aiolského pôvodu boli pravdepodobne aj obyvatelia Boiótie. Počas dórskej invázie sa časť Aiolov z Tesálie vysťahovala na ostrov Lesbos a Tenedos (dnes Bozkada v Turecku) a na priľahlé anatólske pobrežia krajov Lýdia a Troas. Toto anatólske historické územie sa podľa nich nazýva Aiolida (gr. Aiolis).
V neskoršom období boli Aiolovia známi svojou poéziou. Najznámejší umelci bola poetka Sapfó z Lesbu a Hesiodos z Kýmé.
Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]
Aiolovia hovorili aiolskou gréčtinou, jazykom najviac podobným gréckej arkádocyperčine, ktorou rozprávali potomkovia Achájcov. Oba jazyky teda pochádzali zo starej achájčiny mykénskeho obdobia (3000-1450 pred Kr.). Jazyk sa ďalej delil na viac dialektov (tesálsky, boiótsky, anatólsky). Jazyk Aiolov zanikol medzi 3.-1. stor. pred Kr., kedy grécke dialekty boli nahradené zjednocujúcim jazykom iónskeho, aténskeho dialektu-koiné. Lingvisti našli dnes pozostatok staroaiolského dialektu vo viacerých dedinách modernej východnej Tesálie, ktorým hovoria miestni dedinčania.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- Ιστορία του Ελληνικού έθνους, Τόμοι Α και Β, Εκδοτική Αθηνών Α.Ε.
- Grécky zázrak - Vojtech Zamarovský