Skopolamín

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Skopolamín je rastlinný alkaloid z ľuľkovca zlomocného, ktorý pôsobí ako parasympatolytikum. Látka je chemicky blízka atropínu (Atropa bella-donna). Má výrazné účinky na psychiku - vyvoláva poruchy pamäti a neschopnosť úsudku. Príznaky: červená koža (vazodilatácia), suché sliznice, mydriáza, retencia moču, ileozne stavy, až kóma Terapia: výplach žalúdka, podávanie aktívneho uhlia, physostigmín 0,03 mg/kg, symptomaticky: betablokátory (atenolol) , umelá pľúcna ventilácia Pôvod má v Kolumbii a práve tam sa najviac zneužíva ako droga zvaná "Burundanga" na trestnú činnosť. Po vdýchnutí, konzumácii alebo vypití už malého množstva prášku s obsahom skopolamínu do približne 20 minút užívateľ stráca vlastnú vôľu a úsudok približne na 4 hodiny. Po tomto čase upadne približne na 15-20 hodín do tvrdého spánku. Po požití si užívateľ nepamätá, čo robil, kde bol. Práve preto sú obete po požití tejto látky okradnuté za vlastnej asistencie. Dobrovoľne pomáhajú pri vykrádaní vlastného bytu, vyberajú peniaze z bankomatu či banky pre páchateľa alebo sú znásilňované. Po "vytriezvení" a zobudení si nič nepamätajú. Veľmi často ani len útržky z toho,čo sa za účinku skopolamínu dialo. Práve pre veľmi časté zneužívanie tejto látky na trestnú činnosť Kolumbia prijala nedávno nový zákon, ktorý pridal skopolamín na zoznam zakázaných látok a hrozí za jeho zneužívanie a distribúciu trest väzenia až do 40 rokov.

Nemecký vedci za čias druhej svetovej vojny experimentovali so skopolamínom práve na ovládanie vôle väzňov a taktiež používali túto látku ako "sérum pravdy" pri vojenských zajatcoch.