Bizmut

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Bizmut
83 olovo ← bizmut → polónium
Sb

Bi

Mc
Bi
Vzhľad
striebristý kov
bizmut
Všeobecné
Názov (lat.), značka, protónové číslo bizmut (bismuthum), Bi, 83
Umiestnenie v PSP 15. skupina6. periódablok p
Séria kovy
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť 208,98040 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia [Xe] 4f14 5d10 6s2 6p3
Atómový polomer 156 pm
Kovalentný polomer 148 pm
Kovový polomer 56 pm
Van der Waalsov pol. 207 pm
Iónový polomer
pre: Bi3+
96 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita 2,02 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e) 1: 703 kJ.mol−1
2: 1 610 kJ.mol−1
3: 2 466 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a) -III, III, V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo pevné
Hustota 9,78 kg·dm−3
Hustota kvapaliny
(pri 544,7 K)
10,05 kg·dm−3
Teplota topenia 544,7 K (271,55 °C)
Teplota varu 1 837 K (1 563,85 °C)
Sk. teplo topenia 11,30 kJ·mol−1
Sk. teplo varu 151 kJ·mol−1
Tepelná kapacita 25,52 J·mol−1·K−1
Tlak pary
p(Pa) 1 10 100 1 k 10 k 100 k
pri T(K) 941 1 041 1 165 1 325 1 538 1 835
Iné
Kryštálová sústava trigonálna
Magnetizmus diamagnetický
Elektrický odpor 1,29 nΩ·m
Tep. vodivosť 7,97 W·m−1·K−1
Tep. rožťažnosť 13,4 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku 1 790 m·s−1
Youngov modul 32 GPa
Pružnosť v šmyku 12 GPa
Objemová pružnosť 31 GPa
Poissonovo č. 0,33
Tvrdosť (Mohs) 2,25
Tvrdosť (Brinell) 94,2 MPa
Reg. číslo CAS 7440-69-9
Izotop(y) (vybrané)
Izotop Výskyt t1/2 Rr Er (MeV) Pr
Radioactive.svg 207Bi synt. 31,55 r. ε, β+ 2,399 207Pb
Radioactive.svg 208Bi synt. 368 r. ε, β+ 2,880 208Pb
Radioactive.svg 209Bi 100 % 19x1018 r. α 3,14 205Tl
Commons-logo.svg
 Commons ponúka multimediálny obsah na tému bizmut.
Pozri aj chemický portál

Bizmut (lat. Bismuthum, značka Bi) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má značku Bi a protónové číslo 83. Bizmut je krehký červenkastý kov. Používa sa pri výrobe protipožiarnych zliatin. V medicíne má uhličitan bizmutitý využitie ako kontrastná látka pri röntgenovaní.

V roku 1450 ho objavil B. Valentín. Získava sa zo sulfidu tavením so železnými pilinami. Pre ľahkú taviteľnosť a zlievateľnosť s inými kovmi sa používa na výrobu ľahko taviteľných zliatin, ktoré sa používajú ako spájky a elektrické poistky. Bizmut sa pridáva aj do ložiskových kovov a v zliatine s uránom sa používa ako jadrové palivo. Zlúčeniny bizmutu dobre spájajú aj kov so sklom. Patrí medzi toxické prvky, svojím metabolizmom pripomína olovo, kumuluje (hromadí) sa v pečeni, obličkách, kostiach a nervovom tkanive.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]