Egypt

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Egyptská arabská republika
Vlajka Egypta Znak Egypta
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
بلادي بلادي بلادي
Biládí, biládí, biládí
(Moja domovina, moja domovina, moja domovina)
EGY orthographic.svg
Miestny názov  
 • dlhý جمهوريّة مصر العربيّة‎ Džumhúríja Misr al-Arabíja
 • krátky مصر
Misr (egypt. dialekt: Masr)
Hlavné mesto Káhira
30°2′ s.š. 31°13′ v.d.
Najväčšie mesto Káhira
Úradné jazyky arabčina


Štátne zriadenie
Zvolený prezident
Predseda vlády
poloprezidentská republika
Abdel Fattah el-Sisi
Ibrahim Mahlab
Vznik 28. február 1922
Susedia Izrael, Sudán, Líbya
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
1 001 449 km² (29.)  
6 008 km² (0,6 %)
Počet obyvateľov
 • odhad (júl 2005)
 • sčítanie (1996)

 • hustota (júl 2005)
 
74 033 000 (16.)
59 312 914

73,9/km² (97.)
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS)
2005
305 255 mil. $ (32.)
4 317 $ (110.)
Index ľudského rozvoja (2003) 0,659 (119.) – stredný
Mena egyptská libra (EGP)
Časové pásmo
 • Letný čas
VEČ (UTC+2)
VEČ (UTC+3)
Medzinárodný kód EGY / EG
Medzinárodná poznávacia značka ET
Internetová doména .eg
Smerové telefónne číslo +20
Káhira
Egyptská púšť

Egypt (arab. مصر‎ Misr) dlhý názov Egyptská arabská republika, je severoafrická arabská krajina.

Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené UNESCO. Z obdobia starovek sú najvýznamnejšími pyramídy v Gíze, Údolie kráľov, chrámy v Karnaku, Luxore, Abú Simbel; z obdobia stredoveku (mešity). Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostatkom demokracie a islamský radikalizmus.

Geografické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Zo severu ju ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more, Akabský záliv oddeľuje Sinajský polostrov od Saudskej Arábie . Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia).

Hlavné mesto Káhira (aglomerácia 15 mil. obyvateľov) a druhé najväčšie mesto Alexandria ležia v delte najväčšej egyptskej rieky Níl.

  • Členstvo v organizáciách: OSN, OAJ, LAS, OAPEC
  • Poloha: 25° – 36° v. d.; 22°–32° s. š.
  • Územie: púšte 96 %, poľnohospodárska pôda 2,6 %, mestá 0,8 %, vodné plochy 0,6 %

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Egypta

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prehistória a starovek[upraviť | upraviť zdroj]

Egypt má dlhú a bohatú minulosť. Najvýznamnejšie pamiatky pochádzajú zo sklonku paleolitu, kedy sa usadili v údolí Nílu prví lovci-zberači. Neolit začína v Egypte najneskôr v 6. tisícročí pred Kr. Zhoršovanie klimatických podmienok (pokračujúce vysušovanie Sahary) má za následok koncentráciu obyvateľstva do údolia Nílu. Okolo 4. tisícročia prichádza k dôležitým sociálnym a kultúrnym zmenám, neolit vystrieda chalkolit. Potreba vysporiadania sa s každoročnými záplavami, ktoré prinášali životodarné úrodné bahno má za následok budovanie rôznych odvodňovacích a zavodňovacích kanálov, vrstva kňazov má na starosti kalendár a predpovede. Z vrstvy bojovníkov a kňazov sa vyčleňuje vládca – neskôr nazývaný faraón. Vznik miest, doklady diaľkového obchodu, prvé piktografické hieroglyfické písmo, postupné zjednocovanie Egypta je začiatkom starovekých dejín Egypta.

Starý Egypt bol jedným z najstarších centier ľudskej civilizácie, pričom jeho etnická a kultúrna kontinuita trvala viac než 4 000 rokov. V 4. tisícročí pred Kr. vznikli prvé štátne útvary (tzv. nomy), zlúčené na konci 4. tisícročia do Horného a Dolného Egyptu. Od polovice 3. tisícročia už v regióne bola zjednotená, tzv. Stará ríša. Kultúrny a politický rozkvet nastal počas panovania tzv. Strednej ríše v 1. polovici 2. tisícročia pred Kr., pričom bol prerušený vpádom Hyksósov. Znovu bol Egypt zjednotený počas 2. polovici 2. tisícročia za vlády Novej ríše. V tzv. neskorej dobe od konca 1. tisícročia až do 4. storočia n. l. nastáva postupný úpadok a rozpad krajiny, dovŕšený dobytím Egyptu Alexandrom Veľkým v 4. storočí pred n. l. a nastolením vlády Ptolemaiovcov.[1] Obdobie nového rozkvetu Ptolemaiovského Egyptu ukončila rímska nadvláda po porážke poslednej faraónky Kleopatry VII. a Marka Antonia v Alexandrii v roku 30 pred n. l. Egypt sa následne po víťazstve Octaviana stal rímskou provinciou.

Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]

Po rozdelení Rímskej ríše pripadla provincia Egypt jej východnej, byzantskej časti. Región, na čele s Alexandriou, sa stal jedným z centier šírenia raného kresťanstva, dodnes v Alexandrii sídli patriarchát. Po upevnení Byzancie v 6. storočí narastal hospodárske a náboženské rozpory medzi Egyptom a Konštantínopolom v 7. storočí. To využili expandujúce arabské moslimské vojská a medzi rokmi 639 – 642 rašídovský kalifát dobyli Egypt.

Politika[upraviť | upraviť zdroj]

  • štátne zriadenie: Prezidentská republika (od 1953)
  • hlava štátu: prezident Muhammad Mursí (od 2012 do 2013) bol zvolený v prvých slobodných prezidentských voľbách v Egypte. V júli 2013 armáda pozastavila platnosť ústavy a rozhodla o jeho zvrhnutí.
  • vláda: Národná demokratická strana (od 1978)
  • parlament: Volebné obdobie 5 rokov, 454 miest

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Počet obyvateľov a hustota (s inými vstupnými údajmi ako v hornej tabuľke):

  • 1998: 64,2 mil.; 59 obyvateľov/km2
  • 2000: 65,6 mil.; 65,7 obyvateľov/km2

Ročný prírastok obyvateľstva:

Stredná dĺžka života:

  • Muži: 64 rokov, svetový priemer totožný
  • Ženy: 67 rokov, svetový priemer 68 rokov

Veková pyramída:

  • Predproduktívny 0–14 rokov: 39 %
  • Produktívny 15–60 rokov: 54,4 %
  • Poproduktívny nad 60 rokov: 6,6 %

Dosiahnuté stupne vývoja:

  • Urbanizácia: 45 %
  • Gramotnosť: 51 %

Náboženstvá:

Etnické zloženie:

  • arabizovaní Hamiti: 99,8 %
  • menšiny: Beduíni, Núbijci, Berberi, Sudánci

Jazyky: arabčina (úradný), angličtina, francúzština

Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]

Nezamestnanosť / Inflácia / hospodársky rast:

  • rok 1993: 20 % / 11 % / 0,5 %
  • rok 1997: 9,4 % / 6 % / bez údajov

Nominálny HDP na 1 obyvateľa:

Zahraničný obchod:

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Encyklopedický inštitút Československej akadémie vied. Malá československá encyklopedie, 2. zväzok: D-CH. Praha, 1985, s.269


Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]