Egypt
Egyptská arabská republika | |||||
|
|||||
Národné motto: nie je |
|||||
Štátna hymna: بلادي بلادي بلادي Biládí, biládí, biládí (Moja domovina, moja domovina, moja domovina) |
|||||
Miestny názov | |||||
• dlhý | جمهوريّة مصر العربيّة Džumhúríja Misr al-Arabíja | ||||
• krátky | مصر Misr (egypt. dialekt: Masr) |
||||
Hlavné mesto | Káhira 30°2′ s.š. 31°13′ v.d. |
||||
Najväčšie mesto | Káhira | ||||
Úradné jazyky | arabčina
|
||||
Štátne zriadenie Zvolený prezident Predseda vlády |
poloprezidentská republika Abdel Fattah el-Sisi Ibrahim Mahlab |
||||
Vznik | 28. február 1922 | ||||
Susedia | Izrael, Sudán, Líbya | ||||
Rozloha • celková • voda (%) |
1 001 449 km² (29.) 6 008 km² (0,6 %) |
||||
Počet obyvateľov • odhad (júl 2005) • sčítanie (1996) • hustota (júl 2005) |
74 033 000 (16.) 59 312 914 73,9/km² (97.) |
||||
HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2005 305 255 mil. $ (32.) 4 317 $ (110.) |
||||
Index ľudského rozvoja (2003) | 0,659 (119.) – stredný | ||||
Mena | egyptská libra (EGP) | ||||
Časové pásmo • Letný čas |
VEČ (UTC+2) VEČ (UTC+3) |
||||
Medzinárodný kód | EGY / EG | ||||
Medzinárodná poznávacia značka | ET | ||||
Internetová doména | .eg | ||||
Smerové telefónne číslo | +20 |
Egypt (arab. مصر Misr) dlhý názov Egyptská arabská republika, je severoafrická arabská krajina.
Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené UNESCO. Z obdobia starovek sú najvýznamnejšími pyramídy v Gíze, Údolie kráľov, chrámy v Karnaku, Luxore, Abú Simbel; z obdobia stredoveku (mešity). Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostatkom demokracie a islamský radikalizmus.
Obsah
Geografické údaje[upraviť | upraviť zdroj]
Zo severu ju ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more, Akabský záliv oddeľuje Sinajský polostrov od Saudskej Arábie . Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia).
Hlavné mesto Káhira (aglomerácia 15 mil. obyvateľov) a druhé najväčšie mesto Alexandria ležia v delte najväčšej egyptskej rieky Níl.
- Členstvo v organizáciách: OSN, OAJ, LAS, OAPEC
- Poloha: 25° – 36° v. d.; 22°–32° s. š.
- Územie: púšte 96 %, poľnohospodárska pôda 2,6 %, mestá 0,8 %, vodné plochy 0,6 %
Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Túto sekciu je potrebné doplniť o chýbajúce informácie. Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a sekciu s uvedením príslušných zdrojov vhodne doplňte. |
Prehistória a starovek[upraviť | upraviť zdroj]
Egypt má dlhú a bohatú minulosť. Najvýznamnejšie pamiatky pochádzajú zo sklonku paleolitu, kedy sa usadili v údolí Nílu prví lovci-zberači. Neolit začína v Egypte najneskôr v 6. tisícročí pred Kr. Zhoršovanie klimatických podmienok (pokračujúce vysušovanie Sahary) má za následok koncentráciu obyvateľstva do údolia Nílu. Okolo 4. tisícročia prichádza k dôležitým sociálnym a kultúrnym zmenám, neolit vystrieda chalkolit. Potreba vysporiadania sa s každoročnými záplavami, ktoré prinášali životodarné úrodné bahno má za následok budovanie rôznych odvodňovacích a zavodňovacích kanálov, vrstva kňazov má na starosti kalendár a predpovede. Z vrstvy bojovníkov a kňazov sa vyčleňuje vládca – neskôr nazývaný faraón. Vznik miest, doklady diaľkového obchodu, prvé piktografické hieroglyfické písmo, postupné zjednocovanie Egypta je začiatkom starovekých dejín Egypta.
Starý Egypt bol jedným z najstarších centier ľudskej civilizácie, pričom jeho etnická a kultúrna kontinuita trvala viac než 4 000 rokov. V 4. tisícročí pred Kr. vznikli prvé štátne útvary (tzv. nomy), zlúčené na konci 4. tisícročia do Horného a Dolného Egyptu. Od polovice 3. tisícročia už v regióne bola zjednotená, tzv. Stará ríša. Kultúrny a politický rozkvet nastal počas panovania tzv. Strednej ríše v 1. polovici 2. tisícročia pred Kr., pričom bol prerušený vpádom Hyksósov. Znovu bol Egypt zjednotený počas 2. polovici 2. tisícročia za vlády Novej ríše. V tzv. neskorej dobe od konca 1. tisícročia až do 4. storočia n. l. nastáva postupný úpadok a rozpad krajiny, dovŕšený dobytím Egyptu Alexandrom Veľkým v 4. storočí pred n. l. a nastolením vlády Ptolemaiovcov.[1] Obdobie nového rozkvetu Ptolemaiovského Egyptu ukončila rímska nadvláda po porážke poslednej faraónky Kleopatry VII. a Marka Antonia v Alexandrii v roku 30 pred n. l. Egypt sa následne po víťazstve Octaviana stal rímskou provinciou.
Stredovek[upraviť | upraviť zdroj]
Po rozdelení Rímskej ríše pripadla provincia Egypt jej východnej, byzantskej časti. Región, na čele s Alexandriou, sa stal jedným z centier šírenia raného kresťanstva, dodnes v Alexandrii sídli patriarchát. Po upevnení Byzancie v 6. storočí narastal hospodárske a náboženské rozpory medzi Egyptom a Konštantínopolom v 7. storočí. To využili expandujúce arabské moslimské vojská a medzi rokmi 639 – 642 rašídovský kalifát dobyli Egypt.
Politika[upraviť | upraviť zdroj]
- štátne zriadenie: Prezidentská republika (od 1953)
- hlava štátu: prezident Muhammad Mursí (od 2012 do 2013) bol zvolený v prvých slobodných prezidentských voľbách v Egypte. V júli 2013 armáda pozastavila platnosť ústavy a rozhodla o jeho zvrhnutí.
- vláda: Národná demokratická strana (od 1978)
- parlament: Volebné obdobie 5 rokov, 454 miest
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Počet obyvateľov a hustota (s inými vstupnými údajmi ako v hornej tabuľke):
Ročný prírastok obyvateľstva:
Stredná dĺžka života:
- Muži: 64 rokov, svetový priemer totožný
- Ženy: 67 rokov, svetový priemer 68 rokov
Veková pyramída:
- Predproduktívny 0–14 rokov: 39 %
- Produktívny 15–60 rokov: 54,4 %
- Poproduktívny nad 60 rokov: 6,6 %
Dosiahnuté stupne vývoja:
- Urbanizácia: 45 %
- Gramotnosť: 51 %
Náboženstvá:
- sunnitskí moslimovia: 90 %
- kresťania: 10 %
Etnické zloženie:
- arabizovaní Hamiti: 99,8 %
- menšiny: Beduíni, Núbijci, Berberi, Sudánci
Jazyky: arabčina (úradný), angličtina, francúzština
Ekonomika[upraviť | upraviť zdroj]
Nezamestnanosť / Inflácia / hospodársky rast:
Nominálny HDP na 1 obyvateľa:
Zahraničný obchod:
- Export: Palivá
- Import: Stroje, zariadenia, železo, oceľ, ropné výrobky
- Odberatelia: Taliansko 20,1 %, USA 2,4 %, Spojené kráľovstvo 7,7 %
- Dodávatelia: USA 17,7 %, Nemecko 9,6 %, Taliansko 8,1 %,
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Encyklopedický inštitút Československej akadémie vied. Malá československá encyklopedie, 2. zväzok: D-CH. Praha, 1985, s.269
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
|
|
|
|