Egypt

Egyptská arabská republika
Vlajka Znak
Národné motto: nie je
Štátna hymna: بلادي بلادي بلادي‎ Biládí, biládí, biládí (Moja domovina, moja domovina, moja domovina)
Miestny názov
• dlhý	جمهوريّة مصر العربيّة‎ Džumhúríja Misr al-Arabíja
• krátky	مصر‎ Misr (egypt. dialekt: Masr)
Hlavné mesto	Káhira 30°2′ s.š. 31°13′ v.d.
Najväčšie mesto	Káhira
Úradné jazyky	arabčina
Štátne zriadenie Zvolený prezident Predseda vlády	poloprezidentská republika Abdel Fattah el-Sisi Ibrahim Mahlab
Vznik	28. február 1922
Susedia	Izrael, Sudán, Líbya
Rozloha  • celková  • voda (%)	1 001 449 km² (29.)   6 008 km² (0,6 %)
Počet obyvateľov  • odhad (júl 2005)  • sčítanie (1996)  • hustota (júl 2005)	74 033 000 (16.) 59 312 914 73,9/km² (97.)
HDP  • celkový  • na hlavu (PKS)	2005 305 255 mil. $ (32.) 4 317 $ (110.)
Index ľudského rozvoja (2003)	0,659 (119.) – stredný
Mena	egyptská libra (EGP)
Časové pásmo  • Letný čas	VEČ (UTC+2) VEČ (UTC+3)
Medzinárodný kód	EGY / EG
Medzinárodná poznávacia značka	ET
Internetová doména	.eg
Smerové telefónne číslo	+20

Káhira

Egyptská púšť

Egypt (arab. مصر‎ Misr) dlhý názov Egyptská arabská republika, je severoafrická arabská krajina.

Egypt je turisticky atraktívna prímorská krajina pri Stredozemnom a Červenom mori. Pamiatky svetového významu sú chránené UNESCO. Z obdobia starovek sú najvýznamnejšími pyramídy v Gíze, Údolie kráľov, chrámy v Karnaku, Luxore, Abú Simbel; z obdobia stredoveku (mešity). Problémom zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostatkom demokracie a islamský radikalizmus.

Geografické údaje

Zo severu ju ohraničuje Stredozemné more, zo západu hranica s Líbyou, z juhu Sudán, z východu Červené more, Akabský záliv oddeľuje Sinajský polostrov od Saudskej Arábie . Najkratšia je hranica s Izraelom a pásmom Gazy (Palestínske okupované územia).

Hlavné mesto Káhira (aglomerácia 15 mil. obyvateľov) a druhé najväčšie mesto Alexandria ležia v delte najväčšej egyptskej rieky Níl.

• Členstvo v organizáciách: OSN, OAJ, LAS, OAPEC
• Poloha: 25° – 36° v. d.; 22°–32° s. š.
• Územie: púšte 96 %, poľnohospodárska pôda 2,6 %, mestá 0,8 %, vodné plochy 0,6 %

Dejiny

Prehistória a starovek

Egypt má dlhú a bohatú minulosť. Najvýznamnejšie pamiatky pochádzajú zo sklonku paleolitu, kedy sa usadili v údolí Nílu prví lovci-zberači. Neolit začína v Egypte najneskôr v 6. tisícročí pred Kr. Zhoršovanie klimatických podmienok (pokračujúce vysušovanie Sahary) má za následok koncentráciu obyvateľstva do údolia Nílu. Okolo 4. tisícročia prichádza k dôležitým sociálnym a kultúrnym zmenám, neolit vystrieda chalkolit. Potreba vysporiadania sa s každoročnými záplavami, ktoré prinášali životodarné úrodné bahno má za následok budovanie rôznych odvodňovacích a zavodňovacích kanálov, vrstva kňazov má na starosti kalendár a predpovede. Z vrstvy bojovníkov a kňazov sa vyčleňuje vládca – neskôr nazývaný faraón. Vznik miest, doklady diaľkového obchodu, prvé piktografické hieroglyfické písmo, postupné zjednocovanie Egypta je začiatkom starovekých dejín Egypta.

Starý Egypt bol jedným z najstarších centier ľudskej civilizácie, pričom jeho etnická a kultúrna kontinuita trvala viac než 4 000 rokov. V 4. tisícročí pred Kr. vznikli prvé štátne útvary (tzv. nomy), zlúčené na konci 4. tisícročia do Horného a Dolného Egyptu. Od polovice 3. tisícročia už v regióne bola zjednotená, tzv. Stará ríša. Kultúrny a politický rozkvet nastal počas panovania tzv. Strednej ríše v 1. polovici 2. tisícročia pred Kr., pričom bol prerušený vpádom Hyksósov. Znovu bol Egypt zjednotený počas 2. polovici 2. tisícročia za vlády Novej ríše. V tzv. neskorej dobe od konca 1. tisícročia až do 4. storočia n. l. nastáva postupný úpadok a rozpad krajiny, dovŕšený dobytím Egyptu Alexandrom Veľkým v 4. storočí pred n. l. a nastolením vlády Ptolemaiovcov. Obdobie nového rozkvetu Ptolemaiovského Egyptu ukončila rímska nadvláda po porážke poslednej faraónky Kleopatry VII. a Marka Antonia v Alexandrii v roku 30 pred n. l. Egypt sa následne po víťazstve Octaviana stal rímskou provinciou.

Stredovek

Po rozdelení Rímskej ríše pripadla provincia Egypt jej východnej, byzantskej časti. Región, na čele s Alexandriou, sa stal jedným z centier šírenia raného kresťanstva, dodnes v Alexandrii sídli patriarchát. Po upevnení Byzancie v 6. storočí narastal hospodárske a náboženské rozpory medzi Egyptom a Konštantínopolom v 7. storočí. To využili expandujúce arabské moslimské vojská a medzi rokmi 639 – 642 rašídovský kalifát dobyli Egypt.

Politika

• štátne zriadenie: Prezidentská republika (od 1953)
• hlava štátu: prezident Muhammad Mursí (od 2012 do 2013) bol zvolený v prvých slobodných prezidentských voľbách v Egypte. V júli 2013 armáda pozastavila platnosť ústavy a rozhodla o jeho zvrhnutí.
• vláda: Národná demokratická strana (od 1978)
• parlament: Volebné obdobie 5 rokov, 454 miest

Obyvateľstvo

Počet obyvateľov a hustota (s inými vstupnými údajmi ako v hornej tabuľke):

• 1998: 64,2 mil.; 59 obyvateľov/km²
• 2000: 65,6 mil.; 65,7 obyvateľov/km²

Ročný prírastok obyvateľstva:

• 1980–1992: 2,4 %
• 1992–2000: 1,7 %

Stredná dĺžka života:

• Muži: 64 rokov, svetový priemer totožný
• Ženy: 67 rokov, svetový priemer 68 rokov

Veková pyramída:

• Predproduktívny 0–14 rokov: 39 %
• Produktívny 15–60 rokov: 54,4 %
• Poproduktívny nad 60 rokov: 6,6 %

Dosiahnuté stupne vývoja:

• Urbanizácia: 45 %
• Gramotnosť: 51 %

Náboženstvá:

• sunnitskí moslimovia: 90 %
• kresťania: 10 %

Etnické zloženie:

• arabizovaní Hamiti: 99,8 %
• menšiny: Beduíni, Núbijci, Berberi, Sudánci

Jazyky: arabčina (úradný), angličtina, francúzština

Ekonomika

Nezamestnanosť / Inflácia / hospodársky rast:

• rok 1993: 20 % / 11 % / 0,5 %
• rok 1997: 9,4 % / 6 % / bez údajov

Nominálny HDP na 1 obyvateľa:

• rok 1993: 660 USD
• rok 1997: 1080 USD

Zahraničný obchod:

• Export: Palivá
• Import: Stroje, zariadenia, železo, oceľ, ropné výrobky
• Odberatelia: Taliansko 20,1 %, USA 2,4 %, Spojené kráľovstvo 7,7 %
• Dodávatelia: USA 17,7 %, Nemecko 9,6 %, Taliansko 8,1 %,

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Egypt