Rock
Rock alebo rok[1] je druh populárnej hudby, ktorý sa ako vymedzený hudobný žáner prvýkrát objavil koncom 50. rokov 20. storočia v Spojených štátoch amerických. Predovšetkým vo Veľkej Británii a v USA sa od 60. rokov z neho začali vyčleňovať rôzne štýly, ako sú hard rock, blues rock, acid rock, punk rock, heavy metal a pod.[2][3] Korene má v rokenrolových kapelách 40. a 50. rokov, ktoré kombinovaním blues, rhythm and blues a country music vytvorili nový hudobný štýl s výraznými vokálmi, charakteristický používaním elektrických gitár, basgitár a bicích. Rocková hudba je tiež vo veľkej miere ovplyvnená elektrickým blues, folkom, jazzom a vážnou hudbou.
Priekopníci rock and rollu ako Elvis Presley, Chuck Berry, Bill Haley, Jerry Lee Lewis, Buddy Holly, Bo Diddley, Gene Vincent, The Everly Brothers, Carl Perkins a Little Richard vytvorili rokenrolovú šablónu, ktorej sa hudobníci držia do dnešných dní. Počas každého desaťročia umelci imitovali typický zvuk prvých rockerov, niektorí len ďalej rozvíjali a posúvali definíciu žánru, niektorí kompletne prekročili uzavreté hranice žánru.[4]
Rockoví hudobníci si vybudovali rozsiahlu poslucháčsku základňu, čo viedlo ku kultúrnym a spoločenským zmenám, ktoré sa zhmotnili v subkultúrach mládeže, medzi ktoré patrili Mods a rockers vo Veľkej Británii, a hnutie hippies v Spojených štátoch. V 70. rokoch sa objavila subkultúra punkerov, s ktorej sa neskôr vyprofilovali subkultúry goth a emo. K rockovej hudbe patrí tiež neoddeliteľne tradičná folková protestná pieseň, vďaka čomu sa rock spája zo spoločenskými a politickými zmenami, ako sú zmena postoja voči drogám či rasizmu; býva tiež vnímaný ako revolta voči zavedeným autoritám, konzumerizmu a konformizmu.
Obsah
Charakteristické znaky[upraviť | upraviť zdroj]
Charakteristický zvuk rockovej hudby, tradične postavený na zosilnených elektrických gitarách, sa ustálil v súčasnej forme v priebehu 50. rokov 20. storočia, kedy ho spopularizovali rokenrolové kapely[5] ovplyvnené gitaristami elektrického blues.[6] Zvuku elektrickej gitary v rockovej hudbe obyčajne sekunduje elektrická basová gitara, ktorú ako prví začali používať džezoví muzikanti tohto obdobia,[7] spoločne s bicou súpravou, ktorá pozostáva z bubnov a činelov.[8] Túto trojicu základných nástrojov nezriedka dopĺňajú ďalšie inštrumenty, predovšetkým klávesové nástroje ako klavír, Hammondov organ a syntetizátory.[9] Inštrumentálna kompozícia rockovej hudby je silne ovplyvnená bluesovými skupinami (na prvom mieste je sólová gitara, potom ďalší akordový nástroj, basgitara a bicie).[6] Skupina hudobníkov sústreďujúcich sa na rockovú muziku sa nazýva rocková skupina a obyčajne pozostáva z troch (power trio) až piatich členov. Najčastejšie tvorí rockovú skupinu kvarteto, pozostávajúce zo speváka, sólového gitaristu, basového gitaristu a bubeníka. Súčasťou rockových kapiel býva tiež klavirista, či iný inštrumentalista.[10]
V hudobnej rovine je rock tradične postavený na jednoduchých nesynkopických rytmoch v 4/4 metre a opakujúcom sa backbeate hranom na malom bubne v druhej a štvrtej dobe.[11] Melódie sa odvodzujú zavše zo starších modálnych stupníc, predovšetkým z dórskeho a mixolýdického módu, ako aj z durových a molových módov. Harmonická zložka býva v rozmedzí od kvintakordu až po čistú kvartu a čistú kvintu a nesúzvučné harmonické progresie.[11] Rockové piesne sa začali koncom 50. rokov,[12] a najmä od polovice 60. rokov, držať štruktúry sloha-refrén odvodenej z blues a ľudovej hudby, avšak medzi kapelami existujú aj značné výnimky z tohto pravidla.[13] Hudobní kritici podtrhávajú eklektizmus a štylistickú rozmanitosť rockovej hudby.[14] Vďaka svojej zložitej histórii a tendencii vypožičiavať si z iných hudobných žánrov a kultúrnych foriem, je veľmi ťažké rock „charakterizovať ako jednotný súbor pevne vymedzených vyjadrovacích prostriedkov“.[15]
Na rozdiel od väčšiny dovtedajších štýlov populárnej hudby sa rockové texty zaoberajú okrem romantickej lásky širokým spektrom tém, medzi ktoré patria sex, rebélia voči zavedenému poriadku (establishentu), sociálna kritika či každodenné problémy jednotlivca.[11] Takúto tematiku čerpali umelci z viacerých zdrojov, medzi ktoré patria napríklad tradičná fúzia pouličnej a džezovej hudby Tin Pan Alley, ľudová hudba a rhythm and blues.[16] Hudobný publicista Robert Christgau charakterizuje rockové texty ako „svieže médium“ s jednoduchou slovnou zásobou a opakujúcimi sa refrénmi, a tiež tvrdí, že ťažisková úloha rocku spočíva „v hudbe, či všeobecnejšie povedané, v hluku.“[17] Veľkú väčšinu hudobníkov v rockovej hudbe tvoria bieli muži zo strednej triedy[18], ktorí si osvojili hudobné formy černošskej muziky, aby ho hrali pre biele a prevažne mužské publikum.[19] V dôsledku toho sa názory tejto skupiny pretavili do hudby i textov rockových skupín.[20]
Označenie rock sa začalo používať až od druhej polovice 60. rokov, kedy už bolo možné jasne postrehnúť jednotnosť vývojovej línie, ktorú vytvárali ďalšie etapy v premenách tohto druhu hudby. Termín rock’n’roll sa v súčasnosti používa v historickom zmysle pre hudbu štýlovo zodpovedajúcu prvému nástupu rocku.[21] Aj keď s populárnou hudbou ho spájajú určité prvky, na rozdiel od nej sa v rocku kladie veľký dôraz na hráčske zručnosti, živé vystúpenia, v textoch sa zameriava na vážne a progresívne motívy; slúži to ako dôkaz autenticity, na čo sa v priebehu vývoja žánru kládol osobitný dôraz.[22] Podľa britského odborníka na hudbu Simona Fritha „rock bol niečo viac než pop, niečo viac než rokenrol. Dôraz na hráčsku zručnosť a techniku spojili rockoví hudobníci s romantickou víziou umenia slúžiaceho na originálne a úprimné umelecké vyjadrenie autora.“[22]
História[upraviť | upraviť zdroj]
50. a 60. roky[upraviť | upraviť zdroj]
Rock and roll[upraviť | upraviť zdroj]
Rock and roll je historické označenie pre prvú etapu vývoja rockovej hudby. Je to štýl, ktorý sa objavil v 50. rokoch v USA a rýchlo sa rozšíril po celom svete. Od 60. rokov možno sledovať jeho jednotnosť vývojovej línie. Neskôr sa začali objavovať ďalšie vývojové etapy, začal sa využívať termín rock. Od polovice 50. rokov sa rock´n´roll stal jedným z najpopulárnejších hudobných žánrov. V roku 1954 začali interpreti v oblasti country a western i v oblasti hlavného prúdu vtedajšej americkej populárnej hudby objavovať rhytm and blues. Tento druh hudby bol dovtedy určený takmer výhradne pre černošské obyvateľstvo USA. Prvým významným predstaviteľom tejto tendencie bol Bill Haley, ktorý adaptoval pôvodne černošskú nahrávku „Rock Around The Clock“ a ktorá sa stala v roku 1955 svetovým hitom. Rýchlo sa objavili jeho ďalší nasledovníci. Elvis Presley sa v roku 1956 presadil svojim hitom „Heartbreak Hotel“ a takmer okamžite sa stal idolom mladej generácie. Práve Elvis Presley znamenal veľký medzník v prudkom náraste kultu hviezd. Začiatkom 60. rokov už určuje rock´n´roll prevládajúci charakter modernej populárnej hudby. Začína sa označovať ako rock. V roku 1964 prichádza nástup a dominancia britských rockových skupín
Britský rock[upraviť | upraviť zdroj]
Cliff Richard bol autorom prvého rockového hitu „Move It“, kde úspešne využil zvuk britského rocku. Na začiatku 60. rokov zaznamenala veľký úspech jeho skupina The Shadows. Zatiaľ čo na rock´n´roll vo Veľkej Británii začali vplývať pop a jemné balady, hudobníci ako Alexis Korner, priekopník blues rocku, začali hrať s väčšou intenzitou. Koncom roku 1962 sa začala éra britského rocku so skupinami, ktoré boli ovplyvnené americkými melódiami ako soul, R&B a surf rock. Hrali hudbu s americkým zvukom, zväčša pre tanečníkov twistu. The Beatles priniesli mix imidžu, kvalitnej hudby a osobnosti. Získali celosvetovú popularitu. V tom istom roku sa začala kariéra Rolling Stones, ktorý boli značne ovplyvnení bluesom, tak ako aj The Animals a The Yardbirds. V roku 1964 priniesli The Kinks, The Who a The Pretty Things nový štýl. Na konci tohto obdobia sa začali objavovať psychedelické hudobné štýly. Po úspechu vo Veľkej Británii absolvovali The Beatles turné po Spojených štátoch. Začala sa „beatlemánia“.
Garage rock[upraviť | upraviť zdroj]
V 60. rokoch sa objavili kapely, hrajúce hlavne v kluboch, vydávajúce finančne nenáročné nahrávky. Neskôr získal tento štýl názov garage rock. Medzi najznámejšie skupiny tohto obdobia patria The Sonics, Question Mark & The Mysterians a The Standells.
Surf rock[upraviť | upraviť zdroj]
Rockabilly mal vplyv na divoký, viac inštrumentálny zvuk nazývaný surf rock. Tento štýl prezentovaný Dickom Daleom a skupinou The Surfaris spájal rýchle tempo, vylepšené bicie a ozvenový zvuk elektrických gitár. V Británii sa presadili hlavne The Shadows. Ďalšie kapely zo západného pobrežia ako The Beach Boys a Jan and Dean sa prezentovali pomalším tempom a sviežimi melódiami, vytvorili tzv. kalifornský zvuk.
1963-1974[upraviť | upraviť zdroj]
Folk rock[upraviť | upraviť zdroj]
Folkovú scénu vytvorili milovníci ľudovej hudby, využívajúci akustické nástroje, tradičné pesničky a bluesový zvuk. Priekopníkom folkovej scény sa stal Woody Guthrie. Bob Dylan sa presadil hitmi „Blowin in the Wind“ a „Masters of War“ - priniesol pojem protest song na verejnosť. Skupina The Byrds s Bobom Dylanom pomohla odštartovať trend folk rocku ovplyvneného psychedéliou. Medzi ďalších predstaviteľov folk rocku patria The Mamas & The Papas, Neil Young, Joni Mitchellová, Simon & Garfunkel, Joan Baezová a The Band.
Psychedelický rock[upraviť | upraviť zdroj]
Psychedélia sa začala na folkovej scéne. Tento termín sa prvý raz objavil v roku 1964. Skupiny Grateful Dead a Big Brother & the Holding Company sa stali slávnymi predstaviteľmi tejto generácie. Neskôr sa objavili skupiny ako Country Joe and the Fish a Jefferson Airplane. The 13th Floor Elevators nazvali svoj tretí album „The Psychedelic sounds of the 13th Floor Elevators“. Hudba bola ovplyvnená názormi na Vietnamskú vojnu. V Anglicku sa začal rozvíjať psychedelický rock v roku 1965 na undergroundovej scéne. V roku 1966 vznikla skupina Soft Machine. V tom istom roku vydali The Beatles album Revolver, ktorý obsahoval psychedelické prvky v skladbách „Tomorrow Never Knows“ a „Yellow Submarine“. The Beach Boys zareagovali v USA vydaním albumu Pet Sounds. V decembri prišiel debut skupiny Cream. Veľkú popularitu v Británi získal Jimi Hendrix. Rok 1967 znamenal veľký nástup psychedelickej scény. Veľký úspech zaznamenal so svojim prvým album The Doors. The Beatles vydali album Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band. Albumy vydali aj Pink Floyd a Rolling Stones. Na mainstreamovú scénu sa prepracovali Janis Joplin a Jimi Hendrix. Stúpajúca popularita rockovej hudby sa prejavila koncom 60. rokov na festivaloch. Vrchol prišiel na festivale vo Woodstocku v roku 1969.
Glam rock[upraviť | upraviť zdroj]
Glam rock (známy tiež ako Glitter Rock) sa objavil po ére hippies na začiatku sedemdesiatych rokov. Spočiatku, medzi rokmi 1970 - 73 boli hlavní predstavitelia tohto hudobného žánru vo Veľkej Británii. Boli to hlavne Slade, The Sweet, Queen, Garry Glitter, David Bowie, T.Rex, Mud či Roxy Music. V USA bol glam rock populárny v mestách New York, Detroit a Los Angeles. Tento štýl tam reprezentovali Alice Cooper, New York Dolls, Wayne County a trochu neskôr hlavne skupina Kiss. Fanúšikovia glam rocku sa odlišovali od oriflených členov hnutia hippies okúzľujúcim (glamourous) oblečením, ktoré bolo inšpirované sci-fi, hollywoodskou kultúrou a oblečením bisexuálov. Hudba v štýle glam rocku je charakterizovaná ako fádne, uspávajúce balady ako aj samopašné vysokoenergetické rokenrolové štylizácie ovplyvnené hudbou Rolling Stones. Hlavnou témou textov piesní bola sexualita, drogy, vedecká fantastika a revolúcia tínejdžrov (príkladom sú piesne „Children of the Revolution“ skupiny T-Rex a „Teenage Rampage“ skupiny The Sweet).
Progresívny rock[upraviť | upraviť zdroj]
Hlavným znakom progresívneho rocku je experimentovanie s odlišnými názormi a rôznymi hudobnými formami. The Who spopularizovali rockovú operu. Niektoré skupiny ako Pink Floyd, The Moody Blues a Deep Purple experimentovali s novými nástrojmi, začali využívať orchester. Mnohé z týchto skupín tvorili dlhé, sofistikovanejšie skladby. Mainstreamové úspechy dosiahli Pink Floyd, Rush, Jethro Tull a Genesis. Progresívny rock dosiahol veľkú popularitu aj v Nemecku. Dostal názov krautrock. Hudba bola ovplyvnená aj inými žánrami ako napríklad techno. V 70. rokoch bol progresívny rock úspešný aj v Taliansku. V 90. rokoch sa v Pakistane objavila skupina Mizraab. V Turecku to boli zase Baris Manco.
Rockové žánre[upraviť | upraviť zdroj]
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- Bogdanov, V.; Woodstra, C.; Erlewine, S. T., eds. (2002). All Music Guide to Rock: the Definitive Guide to Rock, Pop, and Soul (3rd ed.). Milwaukee, WI: Backbeat Books. ISBN 0-87930-653-X.
- Christgau, Robert (1992). B.E.: A Dozen Moments in the Prehistory of Rock and Roll.
- Gilliland, John (1969). Crammer: A lively cram course on the history of rock and some other things (audio). Pop Chronicles. Digital.library.unt.edu.
- Kent, Jeff (1983). The Rise and Fall of Rock, Witan Books. ISBN 0-9508981-0-4.
- Laborecký, Jozef (1997). Hudobný terminologický slovník. Slovenské pedagogické nakladateľstvo. ISBN 80-08-01037-1
- Matzner, Antonín; Poledňák, Ivan; Wasserberger, Igor (1983). Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby: část věcná. 2. dopl. vyd. Praha, Supraphon. 415 str. Nemá ISBN.
- Robinson, Richard (1972). Pop, Rock, and Soul. New York: Pyramid Books. Nemá ISBN
- Rockwood, Perry F. Rock Music or Rock of Ages? Halifax, N.S.: People's Gospel Hour, [198-?]. Nemá ISBN
- Shepherd, J., ed. (2003). Continuum Encyclopedia of Popular Music of the World: Volume II: Performance and Production. New York, NY: Continuum. ISBN 0-8264-6322-3.
- Szatmary, David P. (1996). Rockin' in Time: a Social History of Rock-and-Roll. Third ed. Upper Saddle River N.J.: Prentice-Hall, 1996. xvi, 320 str. ISBN 0-13-440678-8
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ rock. In: Krátky slovník slovenského jazyka. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava : Veda, 2003. 985 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0750-X. S. 623.
- ↑ W. E. Studwell and D. F. Lonergan, The Classic Rock and Roll Reader: Rock Music from its Beginnings to the mid-1970s (Abingdon: Routledge, 1999), ISBN 0-7890-0151-9
- ↑ Pop/Rock na Allmusic
- ↑ Rock & Roll Music Genre [online]. AllMusic, [cit. 2016-09-16].
- ↑ J. M. Curtis, Rock Eras: Interpretations of Music and Society, 1954–1984 (Madison, WI: Popular Press, 1987), ISBN 0-87972-369-6, str. 68–73.
- ↑ a b Michael Campbell & James Brody, Rock and Roll: An Introduction, str. 80-81
- ↑ R. C. Brewer (2003), str. 56
- ↑ R. Mattingly (2003), str. 361
- ↑ P. Théberge, Any Sound you can Imagine: Making Music/Consuming Technology (Middletown, CT, Wesleyan University Press, 1997), ISBN 0-8195-6309-9, str. 69–70.
- ↑ D. Laing (2003), str. 56
- ↑ a b c C. Ammer, The Facts on File Dictionary of Music (New York, NY: Infobase, 4th edn., 2004), ISBN 0-8160-5266-2, str. 251–2.
- ↑ Michael Campbell & James Brody (2007), Rock and Roll: An Introduction, page 117
- ↑ J. Covach, "From craft to art: formal structure in the music of the Beatles", in K. Womack and Todd F. Davis, eds, Reading the Beatles: Cultural Studies, Literary Criticism, and the Fab Four (New York, NY: SUNY Press, 2006), ISBN 0-7914-6715-5, str. 40.
- ↑ T. Gracyk, Rhythm and Noise: an Aesthetics of Rock, (London: I. B. Tauris, 1996), ISBN 1-86064-090-7, str. xi.
- ↑ Matzner (1983), str. 329
- ↑ B. A. Farber, Rock 'n' roll Wisdom: What Psychologically Astute Lyrics Teach About Life and Love (Westport, CT: Greenwood, 2007), ISBN 0-275-99164-4, str. xxvi-xxviii.
- ↑ CHRISTGAU, Robert. Rock & Roll Is Here to Stay: An Anthology. [s.l.] : W. W. Norton & Company. Dostupné online. ISBN 0-393-04700-8. S. 564–5, 567.
- ↑ C. McDonald, Rush, Rock Music and the Middle Class: Dreaming in Middletown (Bloomington, IN: Indiana University Press, 2009), ISBN 0-253-35408-0, str. 108–9.
- ↑ S. Waksman, Instruments of Desire: the Electric Guitar and the Shaping of Musical Experience (Cambridge, MA: Harvard University Press, 2001), ISBN 0-674-00547-3, p. 176.
- ↑ S. Frith, Taking Popular Music Seriously: Selected Essays (Aldershot: Ashgate, 2007), ISBN 0-7546-2679-2, str. 43–4.
- ↑ Matzner (1983), str. 330
- ↑ a b T. Warner, Pop Music: Technology and Creativity: Trevor Horn and the Digital Revolution (Aldershot: Ashgate, 2003), ISBN 0-7546-3132-X, str. 3–4.
