Sme my ale neskromní namyslenci. Vo svojej bohorovnej spupnosti sme doteraz mali pocit, že vieme o Mariánovi Mišúnovi všetko, čo sa týka jeho politického pôsobenia. Väčšinou sa svojimi svojimi postojmi netají a tak musí byť i nezasvätenému pozorovateľovi jasné, že je to xenofób ako vyšitý. Zobraziť celé
„…mladí ľudia chcú poväčšine meniť svet, takže keby Zóna A spievala texty v súlade s ich myslením, nejaké pro-multikulti, tak by sme možno boli aj v tých rádiách a televíziách. Tým by som ale poprel seba a hlavne poprel nejaký zmysel pre dobro, pre čestnosť a spravodlivosť. Myslím si totiž, že tieto ľavicové a liberálne veci sú skoro všetky zlé. Podpora homosexuálov, podpora potratov, multikultúrna spoločnosť, prisťahovalectvo, to sú všetko veľmi zlé veci. Mám deti a chcel by som, aby žili v dobrom svete, akým Slovensko napriek všetkému ešte stále celkom je.“
Na prvý pohľad môže predošlý text pokojne vyzerať ako vyjadrenie člena ultrapravicovej kapely. Minimálne čo sa týka postojov speváka, pravda možno nie je až tak ďaleko. Autorom výroku je líder punk-rockovej stálice Zóna A, Peter Schredl alias Koňýk. Človek, ktorý je považovaný za slovenskú punkovú ikonu – hoci v posledných rokoch stále viac opradenú závojom kontroverzie. V našom článku sa zameriame na jej pôvod: Schredlove xenofóbne názory, tolerovanie neonacistov na koncertoch Zóny A a na Koňýkove osobné vzťahy s niektorými z nich. Zobraziť celé
V súčasnosti sa diskutuje o tom, či sa dá Marian Kotleba považovať za neonacistu. Faktom je, že ľuďmi o ktorých sa to dokázať dalo, sa vždy obklopoval. Či už to bolo v časoch Slovenskej pospolitosti, alebo neskôr v Ľudovej strane Naše Slovensko, ako možno vidieť na jej kandidátke z roku 2010. Zobraziť celé
Pomaly už začína byť unavujúce stále poukazovať na to, kde sa aký nácek objaví. Chápeme, že bežní členovia hip-hopovej komunity nemajú taký prehľad o neonacistoch ako ľudia, ktorí sa s touto problematikou zaoberajú. Aj preto však stále považujeme za dôležité na takéto veci naďalej upozorňovať. Je to len nedávno, čo raper Momo (podľa nás správne) kritizoval svojho kolegu Kaliho za spoluprácu s náckami a teraz sa v jeho vlastnom, novom videu k skladbe Hadie oči objavil jeden z najznámejších bratislavských nazi-skinheadov, Matej Búlik. V tomto svetle potom text, kde rapuje: „a hada vždy rozpozná ulica“ vyznieva všelijako, len nie dôveryhodne. Že by tentoraz pomohol maskovaniu hada motorkársky imidž? Zobraziť celé
Hudobný portál Noisey odhalil síce nie až tak nové ako skôr nie veľmi známe fakty o minulosti Ulfa Ekberga – zakladajúceho člena švédskej reggae/pop skupiny Ace of Base.
Mnohých fanúškov kapely možno zarazia hriechy jeho mladosti. Ulf bol totiž v osemdesiatych rokoch nazi-skinhead a dokonca hral neonacistickej skupine Commit Suicide. Ich texty hovoria sami za seba: “Muži v bielych kapuciach pochodujú ulicou. Vychutnáme si odrezávanie negerských hláv. Prisťahovalec, nenávidíme ťa! Preč, preč, preč, preč! Zobuďťe sa severania! Strieľaj, strieľaj, strieľaj, strieľaj!” Zobraziť celé
Martin Siman pochádza z Rožňavy – malého mesta v Košickom kraji. Jeho otec, plk. JUDr. Martin Siman, je vysokopostaveným zamestnancom ministerstva vnútra, konkrétne riaditeľom okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v susednom meste Revúca, a jeho matka, JUDr. Erika Simanová, je rožňavskou advokátkou. Starostliví rodičia chceli pre syna len to najlepšie a preto keď sa po strednej škole rozhodol vybrať po stopách svojej matky, nastúpil na súkromnú Bratislavskú vysokú školu práva (dnes Paneurópska vysoká škola).
Martin Siman - syn z dobrej rodiny a nádejný právnik.
Počas koncertu bostonskej punkovej legendy sa odohral incident, keď jeden zo zakladajúcich členov kapely, basák a spevák Ken Casey násilne vyprevadil hajlujúceho “fanúšika” z pódia. Stalo sa tak potom, čo počas prídavku na koncerte v New Yorku kapela pozvala na pódium dievčatá z publika, ktoré o pár minút nasledovala aj mužská časť publika. V momente keď kapela začala hrať song TNT, pôvodne od AC/DC, začal jeden z návštevníkov koncertu na pódiu hajlovať. Ako zareagoval Ken Casey si pozrite vo videu:
Keď sa Casey vrátil na pódium, išiel rovno k mikrofónu a povedal: “Nazis are not fucking welcome at a Dropkick Murphys show!”, v preklade “Nacisti nie sú kurva vítaní na koncertoch Dropkick Murphys!”.
Nedávno vyšiel na sme.sk článok o trestnom stíhaní 27-ročného Lukáša zo Starej Ľubovne. Ten sa mal dopustiť prečinu podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd a to tým, že mal na sebe mikinu s nápisom Skrewdriver. Zdá sa vám to, že niekto je súdený za nápis na oblečení, absurdné? Áno aj mne. Lukáš sa stal obeťou politického prenasledovania štátu. Ako obeť určite automaticky vzbudil sympatie u mnohých ľudí. Nie však u mňa.
Daná mikina odkazuje na jednu z najvýznamnejších neonacistických kapiel a kto potrebuje viac informácií, nech sa páči, stačí zadať slovo Skrewdriver do vyhľadávača. Lukáš mal túto mikinu na zhromaždení Ľudovej Strany Naše Slovensko, o ktorej je verejne známe, že je plná neonacistov. Sám Lukáš sa vyjadril, že je sympatizantom tejto strany. O jeho morálnom profile niečo napovedá aj to, že ako odporca “parazitov” a “príživníkov” bez problémov odišiel “kradnúť prácu” do Luxemburska. Zobraziť celé
Po krátkej prestávke od posledného fiktívneho dokumentu – La puerta de no retorno (Brána bez návratu), sa španielsky režisér afrického pôvodu Santiago Zannou 7. mája 2012 pustil do nakrúcania novej snímky – Alacrán Enamorado (Zaľúbený škorpión). Jednu z hlavných úloh stvárni Javier Bardem, u nás známy predovšetkým z thrilleru – No Country For Old Men (Táto krajina nie je pre starých). Tento španielsky herec sa tak vráti k spolupráci so španielskym režisérom po ôsmych rokoch odkedy hral vo filme Mar adentro (Volanie mora) režírovanom Alejandrom Amenábarom.
Príbeh sa tak ako aj pri Zannouovej predošlej práci odohráva v mestskom prostredí dnešného multikultúrneho Španielska, ovplyvňovanom prisťahovalectvom, novými subkultúrami a konfliktmi identity. Sám režisér popisuje základný dej ako ,,rozprávku, ktorá ukazuje, že láska a dôvera nás môže zachrániť pred sebazničením”. Je to klasický príbeh Rómea a Júlie prevtelený do neonacistu (Alexa González) a juhoamerickej imigrantky (Judith Diakhate).
Julián je mladý neonacista plný hnevu. Aj napriek tomu v sebe nájde dobro prostredníctvom Carlomonteho (Carlos Bardem), vyslúžilého boxera a alkoholika, ktorý vedie boxerskú telocvičňu. V nej sa Julián učí bojovať podľa pravidiel. Pomaly sa zbavuje nenávisti a učí sa milovať, keď stretne mladú prisťahovalkyňu Alyssu. Do hry však vstúpia jeho bývalí kumpáni (Miguel Angel Silvestre a Javier Bardem v roli neonacistického ideológa Solisa) a tak bude musieť podstúpiť dôležité životné rozhodnutie.
Maroš Ambróz kladie veniec k pamätnej tabuli Jozefa Tisa, prezidenta fašistickej Slovenskej republiky z rokov 1939-1945.
Spis Gorila, ktorý usvedčuje viacerých politikov napríklad z korupcie vyvolal v slovenskej spoločnosti nečakaný rozruch. Po uverejnení spisu a následnej medializácii sa začalo búriť široké spektrum verejnosti. Napriek tomu, že krádeže politikov, korupcia a lobing korporácií sú verejným tajomstvom a samozrejmou súčasťou dnešného ekonomicko-politického zriadenia, časť obyvateľstva to prekvapilo. Nespokojnosť vyústila do organizácie takzvaného „Protestu Gorila“, ktorý sa uskutočnil v piatok 27. januára na Námestí SNP v Bratislave a ku ktorému sa ešte vrátime. Bratislavským protestom sa následne inšpirovali organizátori v mnohých mestách Slovenska, kde sa takisto rozhodli spraviť demonštrácie.
Táto kauza nezaujala len úzky okruh aktivistov z mimovládnych organizácií ako tomu býva obvykle, ale ľudí naprieč celým politickým spektrom, neonacistov nevynímajúc. Ich záujem potvrdzujú aj diskusie na známom internetovom fóre stránky hooligans.cz, kde napríklad jeden z diskutujúcich označil účasť na Proteste Gorila za „psiu povinnosť“. Neonacisti mali a majú o túto korupčnú kauzu evidentný záujem, neprišli však s kolektívnou iniciatívou a nezorganizovali svoju vlastnú demonštráciu. Iniciatívy sa teda chopili jednotlivci.