Cesta do Dánska │ Praha - Kodaň - Køge

• Report rights infringement
• published: 19 Aug 2015
• views: 2951

Hlásim sa vám s prvým "dánskym" alebo skôr "cestovateľským" videom :) Dokumentuje síce iba cestu, a prílet ani nijaké prvé zábery z letiska som nenatáčala, nakoľko to tam bolo fakt rušné a nebol na to ani čas. Momentálne som v Dánsku už 12 dní, a zatiaľ sa tu mám naozaj super. Ak sa ma chcete o tomto niečo spýtať, nižšie je link na môj ASK :) (už však nie je možné pýtať sa anonymne, nakoľko už mám anonymov fakt plné zuby :D založte si účet, rada vám odpoviem :).) V ďalších videách mám ale všetko zdokumentované, čiže budete mať na čo pozerať tak či tak :) Dúfam, že video sa vám páčilo! :) BLOG: http://aimofthebeast.blogspot.sk MAIL: lyanellebeast@gmail.com FACEBOOK: https://www.facebook.com/aimofthebeast Osobný profil: https://www.facebook.com/simona.porubska.7 ASK.FM: http://ask.fm/lyanellebeast INSTAGRAM: http://instagram.com/s.beastova SNAPCHAT: lyanellebeast SLOVENSKÉ YOUTUBERKY: https://www.facebook.com/pages/Slovenské-YouTuberky/397107870451424 Hudba: https://soundcloud.com/thejanedoze/phoebe-ryan-mine-the-jane-doze-remix Cestovali sme najprv z Bratislavy do Prahy (hneď večer 7.8.2015 po #Meetyoube), cestou som asi prvýkrát po dlhej dobe spala, a zrkadlovku som nechala v kufri. Dorazili sme večer okolo 22:00 a šli sme si spolu so sesternicou sadnúť, pokecať a tak ďalej. Vrátili sme sa asi o 1 ráno, hneď sa šlo spať, pretože o 6 bol budíček, aby sme stihli prísť na letisko. Ja som sa ale zobudila už o 4:00 (áno, mala som iba 3 hodiny spánku), kvôli nedostatku kyslíka a obrovskej horúčave, takže zvyšné dve hodiny do budíčka som strávila na balkóne s tým úžasným výhľadom, ktorý ste mohli pozorovať vo videu :) Cesta na letisko bola úplne super, všetci (išla sa so mnou rozlúčiť celá rodina, okrem Mel, ktorá bola v robote) sme iba kukali, že aká je tá Praha obrovská - inak ako, nechcela by som tam robiť vodičák :D Na letisku sme si vystáli mrte dlhú radu na check-in, a teda na to, že let bol až o 9:45 a my sme prišli o dve hodiny skôr to teda bolo riadne. Nasledovala rozlúčka, pri ktorej nikto neplakal - stavím sa, že všetci začali revať až v aute :D - no a mňa slzičky tiež obišli, lebo som sa nevedela vynadívať na lietadlá a všetko... pretože som vlastne letela prvýkrát ever. Moja reakcia na vzlietnutie bola tiež na nezaplatenie a strašne ma mrzí, že ju nemám zaznamenanú, ale v skratke - jednoducho som sa zasekla, prestala rozprávať, onemela.... a s otvorenou pusou som kukala po lietadle. Tento stav trval asi 10 sekúnd, a to isté sa dialo pri pristávaní. Let bol fakt rýchly, mal iba hodinu 20 minút, a potom už sme boli v Kodani :) Po vybavovačkách sme konečne dorazili (spolu so spolubývajúcou) do nášho nového domova, zistili sme, že rodina, s ktorou bývame je takisto strašne super, a navyše, máme najlepšie ubytko, aké mohlo byť, pretože je tu ticho, kľud a je to tu úplne útulné :)